Medveď hnedý (Ursus arctos)

Medveď hnedý (Ursus arctos) je jedným z najväčších suchozemských predátorov.

Je to prevažne samotársky, inteligentný a rešpekt vzbudzujúci tvor, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v prírode. Hoci môže byť nebezpečný, pri správnom správaní sa je riziko stretu s ním minimálne.

Zaujímavosti o Medveďovi hnedom

Medvede majú vynikajúcu pamäť a dokážu si zapamätať zdroje potravy na dlhé roky.
Sú veľmi dobrí plavci a prekonajú aj veľké rieky.
Dokážu behať rýchlosťou až 50 km/h!
Ich čuch je 7× lepší ako u psa – môžu zavetriť potravu aj na 20 km.

Ako vyzerá Medveď?

Medveď hnedý má mohutné telo pokryté hustou srsťou, ktorej farba je od svetlohnedej po tmavohnedú až čiernu. Dĺžku tela máva 1,7 až 3 m. Výška v kohútiku (od zeme po lopatky) je od  90 do 150 cm. Jeho hmotnosť je tiež obdivuhodná. Samce môžu mať 140 až 400 kg,  samice zas 80 – 250 kg. Pozoruhodná je veľká hlava s výraznými ušami a predĺženým ňufákom. Má výborný čuch, sluch a dobré nočné videnie. Jeho silné laby so zakrivenými pazúrmi, s dĺžkou až 10 cm, ktoré nesťahuje ako mačky, naháňajú strach. Má výborný čuch, sluch a dobré nočné videnie. Priemerne sa Medveď hnedý dožíva 20 až 30 rokov. V zajatí až 40 a viac.

Výskyt

Medveď hnedý sa vyskytuje v Európe, Ázii a Severnej Amerike.
V Európe ho nájdeme v Karpatoch (Slovensko, Rumunsko, Ukrajina), Alpách, Škandinávii a na Balkáne. V Ázii obýva rozsiahle oblasti od Uralu po Himaláje a Japonsko.

Kde môžete u nás stretnúť Medveďa hnedého?

Na Slovensku sa medvede nachádzajú najmä v Tatrách, Nízkych Tatrách, Veľkej a Malej Fatre, Slovenskom raji, Poloninách a v Podpoľaní.

Medvede sú dôležité pre ekosystém, pretože rozširujú semená rastlín a regulujú populácie menších živočíchov.

Ako žije Medveď a aké je jeho teritórium?

Medvede sú samotárske zvieratá s veľkým teritóriom. Samce môžu mať revír až 1000 km², samice zväčša menší. Označujú si ho pachovými stopami a škrabaním na stromoch. Medvede sú aktívne najmä ráno a večer, cez deň sa skrývajú v húštinách. Kontakt s človekom je väčšinou nežiaduci, lebo medveď sa snaží ľuďom vyhnúť. Ak sa cíti ohrozený, môže zaútočiť, najmä ak je prekvapený, chráni mláďatá alebo sa nachádza pri potrave.

Čo žerie Medveď hnedý?

Je to všežravec, hoci vyzerá ako dravec. Až 70 % jeho potravy tvorí rastlinná strava. Na jar žerie trávu, korienky a hmyz. V lete sa kŕmi lesnými plodmi, medom divých včiel, hmyzom a drobnými cicavcami. Na jeseň žerie bukvice, žalude, ovocie a ryby. V zime prakticky nežerie nič, pretože spí zimným spánkom.

Medvede dokážu v prípade potreby loviť jelene, diviaky a iné menšie cicavce, no často využívajú zdochliny ako jednoduchý zdroj potravy.

Zimný spánok Medveďov

Medveď nie je pravý zimný spáč ako napr. svišť. Počas zimy upadá do neúplnej hibernácie. Vtedy sa jeho telesná teplota mierne zníži a môže sa kedykoľvek prebudiť.

Brloží v brlohoch, ktoré sú v skalných jaskyniach, alebo v dutinách stromov. Spí od novembra do marca/apríla, záleží na poveternostných podmienkach. Pred zimou musí pribrať až 40 % svojej hmotnosti, aby svoj zimný spánok prežil v zdraví. Samice počas zimy rodia mláďatá.

Pytačky Medveďa hnedého

Pytačky medveďa hnedého sú intenzívne, krátke a plné rivality.

Medvede sú samotárske zvieratá, takže sa stretávajú iba v období rozmnožovania v máji až júli. Samec sleduje stopu samice pomocou čuchu, dokáže ju nájsť aj na veľké vzdialenosti.

Ak sa v okolí pohybuje viacero samcov, dochádza k súbojom o samicu. Súboje môžu byť veľmi agresívne, zahŕňajú revanie, státie na zadných nohách, hryzenie a údery labami.
Víťaz si získava právo na párenie. Samice si vyberajú najsilnejších a najväčších samcov.

Ak je samica ochotná, samec s ňou zostáva niekoľko dní až týždňov, aby si získal jej priazeň.
Samec a samica sa počas tohto obdobia hrajú, bojujú a olizujú ako prejav náklonnosti.
Po párení sa pár rozchádza samec odchádza a o mláďatá sa stará len samica.

Po párení má samica odloženú implantáciu vajíčka. To znamená, že oplodnené vajíčko sa začne vyvíjať až na jeseň, aby sa mláďatá narodili v zime počas zimného spánku. Samica rodí raz za 2 až 3 roky. Počet mláďat býva 1 až 4, najčastejšie 2.

Mláďatá Medveďa hnedého

Mláďatá sú pri narodení malé, slepé a úplne odkázané na matku. Iba sa plazia a hľadajú teplo matky. Vážia len 300 až 500 g a dĺžku tela majú iba 20 až 25 cm. Narodia sa počas zimného spánku matky, v brlohu. Prvé mesiace svojho života strávia v bezpečí tohto úkrytu. Matka ich ohrieva, dojčí a chráni pred nebezpečenstvom.

Po 2 týždňoch im začína rásť srsť a po 4 týždňoch otvárajú oči. Už po 8 týždňoch sa začínajú pohybovať po brlohu a hrať sa. Dojčia sa približne 4 – 5 mesiacov, ale mlieko matky môžu prijímať až do jedného roka.

Na jar (marec – apríl) prvýkrát opúšťajú brloh a objavujú svet. Sú veľmi hravé, zvedavé a nešikovné, musia sa učiť od matky. Vo veku 6 mesiacov už začínajú jesť pevné jedlo. Zostávajú s matkou 2 až 3 roky, kým sa osamostatnia. Počas tejto doby ich matka učí hľadať potravu, prekonávať prekážky v teréne a rozpoznávať nebezpečenstvo.

Po 2 až 3 rokoch ich matka odháňa, aby si našli vlastné územie. Samce sa túlajú ďalej, samice často zostávajú v blízkosti matkinho teritória.

Ohrozenie mláďat

Najväčšou hrozbou sú dospelí samci, ktorí môžu mláďatá zabiť, aby mohla samica znova zabreznúť (otehotnieť).
Ohroziť ich môžu aj vlky, rysy, orly alebo pytliaci.
Mnohé mláďatá neprežijú prvý rok života kvôli hladu, zime alebo chorobám.

Mláďatá medveďa sú rozkošné, hravé a rýchlo sa učia, ale ich život nie je ľahký. Matka sa o ne obetavo stará, no musia sa naučiť prežiť v divočine. Sú veľmi hravé a zvedavé, a matka ich agresívne chráni, preto môže byť stretnutie s medvedicou s mláďatami extrémne nebezpečné.

Mláďatá Medveďa hnedého sú rozkošné. Keď sa hrajú, šplhajú po stromoch alebo nemotorne skúmajú okolie, vyzerajú ako živé plyšové medvedíky. Ale zároveň sú to budúci silní, samostatní a obdivuhodní dravci.

Ochrana a ohrozenie

V mnohých krajinách a aj na Slovensku je Medveď hnedý chránený zákonom.  Pre medvediu populáciu je najväčšou hrozbou strata prirodzeného prostredia a pytliactvo.
Problémom je aj približovanie sa k ľudským sídlam kvôli ľahko dostupnej potrave.

„Spoločenská hodnota medveďa hnedého je 5000 eur. V chránenom území sa spoločenská hodnota zvyšuje až trojnásobne.

Táto hodnota sa určuje pre účely ochrany prírody a vyjadruje význam druhu pre ekosystém. Ak je Medveď usmrtený nelegálne (pytliactvo, otrava atď.), môže byť páchateľ pokutovaný alebo trestne stíhaný podľa zákona o ochrane prírody.

Okrem ekologického významu má Medveď hnedý aj kultúrnu hodnotu, keďže je symbolom divočiny a prírody Slovenska. Nachádza sa v Erbe NAPANT – Národný park Nízke Tatry.

Premnoženie medveďov?

Najnovšia štúdia zameraná na analýzu vzoriek DNA nazbieraných v rokoch 2020 – 2021, ktorú vypracoval tím z Karlovej univerzity v Prahe pod vedením profesora Hulvu, stanovila počet tohto druhu na 1056 jedincov, pričom interval spoľahlivosti bol medzi 1012 až 1275 jedincov.

Z predmetnej štúdie zároveň vyplýva, že populácia medveďov na Slovensku stráca genetickú variabilitu, čo môže v budúcnosti znamenať aj negatívne scenáre vo vývoji početnosti druhu.

Medveď hnedý má dva spôsoby prirodzenej samoregulácie.

Ide o latentnú graviditu a infanticídu. Sú to dva fenomény, ktoré pomáhajú medveďom s ich prirodzenou autoreguláciou v prírode.

Latentná gravidita znamená, že aj napriek tomu, že pri párení príde k oplodneniu vajíčka, ďalší vývoj závisí od toho, či má samica vhodné podmienky na brloženie a dostatočné tukové zásoby na to, aby sa mohla počas zimného spánku postarať o narodené mláďatá. V opačnom prípade, nemusí dôjsť k ďalšiemu vývoju zárodku.

Infanticídu väčšina ľudí nechápe, pretože si myslia, že je príliš krutá. Je to ale dôležitý systém autoregulácie u medveďa. Spočíva v zabití mláďat samcom, aby mohlo dôjsť k reprodukcii so samicou.  Mláďatá totiž ostávajú po narodení so samicou dva až tri roky. V tomto období nedochádza k páreniu. 

Ako sa správať pri stretnutí s medveďom?

  1. Zachovaj pokoj – nerob prudké pohyby.
  2. Neutekaj! – medveď je rýchlejší.
  3. Nepribližuj sa – ak si ďaleko, pomaly sa vzdiaľ.
  4. Ak si blízko, rozprávaj pevným hlasom a pomaly cúvaj.
  5. Neprovokuj ho! Nepozeraj sa mu do očí! Neotáčaj sa chrbtom!
  6. Ak zaútočí, ľahni si na zem a hraj mŕtveho – chráň si krk a hlavu.

Vo voľnej prírode je najlepšie predchádzať stretnutiam – rozprávať sa, nosiť zvončeky alebo repelenty proti medveďom.

Diskusia k článku

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *