Viete čo je Lynx lynx?
Nebojte sa, nebudem písať o policajnom komande.
Lynx lynx je latinský názov pre Najväčšiu európsku mačkovitú šelmu.
Rys ostrovid (Lynx lynx) je obdivuhodná šelma.
Poznáte najdôležitejšie zaujímavosti o Rysovi ostrovidovi?
Rys, ako najväčší druh rysa je zároveň najväčšia divo žijúca mačka v Európe.
Je to nočný predátor s vynikajúcim zrakom a sluchom. Dokáže spozorovať myš na vzdialenosť 75 metrov a počuť aj šepot.
Čierne štetinky na ušiach mu pomáhajú lepšie zachytávať zvuky, vďaka čomu je ešte efektívnejším lovcom.
Jeho široké laby sú prispôsobené na pohyb v hlbokom snehu, čím sa líši od väčšiny mačkovitých šeliem. Fungujú ako prírodné snežnice.
Rys skokom prekonáva až 4 metre, čo mu pomáha pri love koristi.
Väčšinu života trávi osamote, okrem obdobia párenia. Samec a samica sa stretávajú len krátkodobo.
Každý Rys si označuje svoje územie pachovými značkami a poškriabaním stromov. Veľkosť jeho teritória môže byť aj viac než 400 km².
V minulosti bol Rys v mnohých častiach Európy vyhubený, ale dnes sa ho snažia ochranári vrátiť do prírody.
Rysa považujeme za symbol neporušenej prírody, pretože sa dokáže udržať iba v zdravých lesných ekosystémoch.
Ako vyzerá Rys ostrovid?
Rys ostrovid (Lynx lynx) je nádherná, tajomná a obdivuhodná šelma.
Zvrast má väčší než domáca mačka, ale je menší než vlk. Jeho dĺžka tela sa pohybuje okolo 80–130 cm a výška v kohútiku ( výška od zeme po lopatky) je 50–70 cm. Dospelé jedince vážia 15–30 kg, pričom samce sú väčšie než samice.
Má guľatú hlavu s malým ňufákom. Čierne štetinky na ušiach pomáhajú rysovi lepšie zachytávať zvuky a sú jedným z jeho najtypickejších znakov.
Jeho hustejšia, svetlejšia srsť na lícach, mu dodáva charakteristický vzhľad. Rys ostrovid má veľké oči so žltými alebo svetlohnedými dúhovkami. Jeho nočný zrak je vynikajúci.
Má hustú a mäkkú srsť, s pomocou ktorej je prispôsobený na prežitie v chladných zimách. Rys má variabilné zafarbenie. Najčastejšie hnedo-žltý až sivastý kožuch s tmavými škvrnami, ktoré mu poskytujú skvelé maskovanie. Niektoré Rysi majú menej výrazné škvrny.
Brucho a vnútorné časti nôh sú zvyčajne svetlejšie, takmer biele. Jeho krátky chvost meria len 15–25 cm a končí čiernou špičkou.
Rys má dlhé a silné nohy, ktoré mu umožňujú robiť veľké skoky. Ako som už spomínala, má široké chlpaté laby, ktoré fungujú ako „snežnice“, takže sa nezaborí do snehu.
Ak uvidíš v lese veľkú, okrúhlu stopu bez pazúrov, ktorej priemer môže byť 7 až 10 cm, s jemnými obrysmi a širokou tlapou, je dosť možné, že táto stopa patrí práve Rysovi.
Pohybuje sa elegantne a jeho stopy môžu vytvárať rovný, „mačací“ chod, podobne ako líška.
Kde žije Rys?
Rys je mimoriadne plaché a samotárske zviera, takže ho v prírode len tak ľahko nestretneš. Väčšinou sa pohybuje v hustom lese, kde má dostatok úkrytov, a vďaka svojmu maskovaniu dokonale splýva s okolím.
Aj keď prechádza cez svoje teritórium, pohybuje sa úplne potichu. Aktívny je hlavne v noci alebo za súmraku. Dokonca aj lesníci či fotografi, ktorí trávia veľa času v prírode, ho málokedy uvidia naživo.
Najčastejšie sa o prítomnosti dozvieme, keď uvidíme stopy Rysa, alebo zvyšky jeho koristi. Prípadne zo záberov z fotopascí.
Rys ostrovid (Lynx lynx) žije v rozsiahlych lesných oblastiach Európy a Ázie. Uprednostňuje hlavne husté lesy s dostatkom úkrytov, kde môže nerušene loviť a vyhýbať sa ľuďom.
Nájdeme ho v Karpatoch (vrátane Slovenska), Alpách, Škandinávii, Pobaltí, Balkáne a Rusku. V Ázii Rys žije až po Sibír, Mongolsko a severnú Čínu.
Rys ostrovid na Slovensku žije v odľahlých oblastiach. Jeho najväčšia populácia je v Tatrách, Fatrách, Slovenskom raji a Poloninách. Obľubuje zmiešané a ihličnaté lesy v nadmorskej výške 500 – 2000 m. Vyhýba sa ľuďom.
Miluje ticho a samotu.
Žije v skalách a hustých porastoch, pretože mu pomáhajú pri love a poskytujú mu úkryt.
V minulosti bol v mnohých oblastiach vyhubený, ale vďaka ochrane a reintrodukčným (Opakované vysadenie druhu rastliny alebo živočícha do ekosystému) programom sa vrátil do niektorých častí Európy.
Pytačky Rysov – obdobie párenia
Pytačky (ruja) prebiehajú vo februári až marci. Vtedy sú rysy výnimočne aktívne a samce hľadajú samice. čo inak nerobia, pretože žijú samotársky. Samec aj samica vydávajú hlasné mraučanie a vrčanie, ktoré v lese môže znieť strašidelne.
Samice si označujú teritórium močom, aby dali najavo, že sú pripravené na párenie.
Samec a samica spolu strávia iba niekoľko dní, počas ktorých sa dvoria a pária. Potom si každý ide svojou cestou.
Na rozdiel od vlkov či medveďov, rysie samce sa o mláďatá vôbec nestarajú. Všetka starostlivosť ostáva na matke.
Tehotenstvo a narodenie mláďat
Samica je gravidná asi 70 dní, takže mláďatá sa rodia v máji až júni. Zvyčajne sa narodí 2 až 4 mláďatá. Samica rodí v úkryte, ako sú husté kríky, skalné pukliny alebo dutiny stromov.
Mláďatá
Rysie mláďa je malé guľaté chlpaté klbko. Je sivé alebo hnedé s jemnými škvrnami, ktoré sa postupne zvýrazňujú. Po narodení je slepé a bezmocné so zavretými očami a je úplne závislé od matky. Mláďa Rysa začína vidieť po 10–12 dňoch.
Potom pomaly objavuje svet spolu so svojimi súrodencami. Keď podrastú, začínajú sa navzájom naťahovať a loviť matkin chvost.
Mláďatá s matkou zostávajú asi 10 mesiacov. Počas tohto času sa učia umeniu lovu a prežitia.
Mláďatá sa po narodení živia materským mliekom a postupne silnejú.
Po 6 až 7 týždňoch matka začne mláďatám prinášať prvé kúsky mäsa, aby si zvykli na pevnú stravu. 2 až 3 mesiace trvá obdobie, počas ktorého mláďatá jedia prevažne mäso, ale stále môžu občas cicať materské mlieko.
Okolo 10 mesiacov sú už úplne samostatné a lovia si potravu samy.
Rysie mláďatá sa učia loviť tak, že sa hrajú medzi sebou a sledujú matku pri love. Keď sú dosť silné, matka ich postupne opustí a ony si musia nájsť vlastné teritórium.
Vidieť rysie mláďa v prírode by bolo skutočne veľké šťastie! Ale ak by si náhodou našiel takéto mláďa samé, určite sa ho nedotýkaj, pretože matka je zvyčajne nablízku.
Hlavná korisť Rysa ostrovida
Rys je výborný lovec a hoci má obľúbenú korisť, dokáže sa prispôsobiť podľa toho, čo je dostupné v jeho prostredí.
Srnce a srny tvoria až 70 % jeho potravy, najmä v lesnatých oblastiach.
Ak nemá dostatok srnčej zveri, potom loví zajace a králiky. Myši, hraboše a iné malé cicavce sú dôležité hlavne pre mladých rysov.
V Tatrách si občas trúfne aj na kamzíka, hlavne ak je kamyík oslabený alebo chorý.
V oblastiach, kde boli umelo vysadené muflóny a rys sa tam rozhodol žiť, pochutí si aj na nich. Napríklad v Malej Fatre.
Rys je výborný skokan, takže dokáže uloviť aj vtáky na zemi. Takže jeho korisťou môžu byť aj Tetrov hlucháň, bažanty a iné vtáky
Ak nemá dostatok prirodzenej potravy, môže uloviť ovcu alebo inú domácu zver, ale nie je to jeho bežné správanie.
Ako loví?
Rys sa ticho prikráda a čaká na správny moment, aby zaútočil jedným presným skokom. Je to typický lovec z úkrytu, nie prenasledovateľ ako vlk.
Ak by si niekedy našiel korisť s čistými ranami na krku a nebola zožratá celá, mohol ju uloviť práve Rys.
Zaujímavosť
Prečítaj si, čo napísali o ochrane Rysa ostrovida v roku 1987 autori A. Čaputa, J. Holčík, Z. Berger v knihe Atlas chránených živočíchov Slovenska:
Citujem:
„Ochrana. Rys sa v celoeurópskom meradle pokladá za ohrozený druh. Do 19. storočia ho vyhubili v západnej a strednej Európe. Po druhej svetovej vojne sa jeho stav vďaka ochrane natoľko zvýšil, že prenikol aj na severnú Moravu a jednotlivé exempláre až na Šumavu, do Rakúska a NSR. Preto sa od roku 1955 znovu povolil odstrel, ale dnes sa môže loviť iba v zimných mesiacoch ako výrok samcov a bezsamotných mláďat. Nie je zahrnutý do zoznamu chránených druhov, ale predpokladá sa, že po uznaní osobitého systematického postavenia západokarpatskej populácie (L. l. carpathica) i pre významnú ekologickú funkciu v biocenózach ho v budúcnosti budeme chrániť.
Postih. Nie je stanovený.“
Dôležitosť Rysa ostrovida
V súčasnosti má Rys ostrovid veľkú spoločenskú hodnotu, je chránený v mnohých krajinách vrátane Slovenska. Jeho oficiálna spoločenská hodnota je na Slovensku 10.000 €.
Rys ostrovid je cenný z viacerých dôvodov. Je to dôležitý predátor. Pomáha udržiavať rovnováhu v ekosystéme, najmä reguláciou populácií srncov, zajacov a hlodavcov.
Je indikátor zdravého prostredia, pretože jeho prítomnosť znamená, že les je zdravý a bohatý na biodiverzitu.
Rys je symbolom slobody, tajomnosti a nezávislosti.
V mnohých kultúrach je Rys vnímaný ako zviera s ostrým zrakom a múdrosťou.
Na Slovensku je Rys chránený druh a patrí medzi najvzácnejšie šelmy v krajine.
Rys je teda nielen krásne zviera, ale aj cenná súčasť prírody a kultúrneho dedičstva.
Pridaj komentár