Vieš čo znamená slovo Tetrao?
Nie je to nový názov pre sladkosť.
Tetrao je latinský názov pre Tetrova.
Zoznámte sa.
Tetrov hlucháň (iné názvy: Hlucháň hôrny , hlucháň lesný, hlucháň obyčajný; lat. Tetrao urogallus) je vták z čeľade bažantovité (Phasianidae).
Tetrov hlucháň je indikátor zdravého lesa – ak mizne,
znamená to, že s ekosystémom niečo nie je v poriadku.
Pomáha šíriť semená rastlín, čím prispieva k prirodzenej
regenerácii lesa.
Počet hlucháňov sa za posledné desaťročia výrazne znížil.
Na Slovensku sa odhaduje, že zostalo menej ako 1 000
jedincov, preto je jeho ochrana kľúčová.
V niektorých oblastiach (napr. Česko, Nemecko) už takmer
vyhynul.
Na Slovensku je Hlucháň prísne chránený a jeho spoločenská hodnota je stanovená na 5 510 € podľa platnej legislatívy. Táto suma vyjadruje dôležitosť ochrany druhu a zároveň slúži ako sankcia za jeho usmrtenie, nelegálny odchyt alebo poškodenie biotopu.
Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), je obdivuhodný, veľký, lesný vták. Jeho výskyt je typický pre ihličnaté a zmiešané lesy Európy a Ázie, pričom na Slovensku patrí medzi veľmi vzácne a chránené druhy.
Tetrov je plachý a žije samotársky, okrem obdobia párenia. Samce bojujú o samice na tradičných tokaniskách. Hlucháň sa živí hlavne ihličím, bobuľami, hmyzom a púčikmi. Pojedá aj drobné kamienky, ktoré mu pomáhajú s trávením.
Výzor
Hlucháň obyčajný (Tetrao urogallus) je impozantný vták, pričom samce a samice sa od seba výrazne líšia vzhľadom.
Samce sú nádherné, veľké s tmavým perím, prevažne čiernohnedým, s kovovým zeleným leskom na hrudi. Hlavu má veľkú s mohutným, svetlým zobákom. Nad očami má výrazné červené „obočie“(kožný výrastok). Krídla má Hlucháň relatívne krátke a zaoblené, hnedastej farby. Obdivuhodný chvost má veľký, vejárovito rozprestretý pri tokaní, prevažne čierny s bielymi škvrnami.
Celkovo môže dorastať do veľkosti 90–100 cm s rozpätím krídel až 125 cm a hmotnosť môže mať 3 až 5 kg. Samce pôsobia majestátne a sú veľmi nápadné najmä v období toku, keď predvádzajú svoj rituál s rozprestretým chvostom, vztýčenou hlavou a hlasným spevom.
Naproti tomu samice majú nenápadné sfarbenie, čo im pomáha chrániť sa pred predátormi, najmä keď sedia na hniezde.
Samička je menšia ako samec. Je približne 60 cm veľká a váži len 1,5 až 2 kg. Má mohutný, svetlý zobák. Perie má hnedo-oranžové so vzorovaním (pruhmi a škvrnami), ktoré jej pomáha splynúť s prostredím. Chvost má menej nápadný, tiež s pruhovaním.
Hlucháň vie lietať
Vzlieta náhle a hlučne zo zeme, pričom vydáva silný zvuk krídel. Najčastejšie vzlieta v prípade nebezpečenstva, keď ho vyruší predátor alebo človek. Ale tiež pri presune na nocovisko. Každú noc prespáva na stromoch, večer vzlieta na konár a ráno zase zosadne na zem. V zime lieta menej. Väčšinou sa pohybuje po zemi a schováva sa pod snehom.
Bežne preletí len niekoľko stoviek metrov, maximálne 1 až 2 km. Väčšinou však len preletí z jedného stromu na druhý alebo na okraj lesa. Je ťažký, čo ho robí skôr slabým letcom.
Najčastejšie lieta tesne nad stromami. Maximálne dosiahne výšku 20 až 30 metrov nad zemou. Krátke, rýchle mávanie krídlami na začiatku, potom krátke plachtenie.
Let je ťažkopádny, nie je taký obratný ako menšie vtáky. Hoci teda vie lietať, väčšinu života trávi na zemi, kde si hľadá potravu, hniezdi a toká. Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) dokáže lietať, ale nie je to jeho najsilnejšia stránka.
Hlucháň vie spievať
Zvuk Tetrova v období toku (na jar) je obdivuhodný. Je to charakteristický tokavý spev, ktorý sa skladá zo štyroch fáz – „klepot“, „trúbenie“, „mletie“ a „výron korku“. V poslednej fáze Tetrov kohút stráca sluch (odtiaľ názov hlucháň).
Hlucháň vie tancovať
Počas tokania má vztýčenú hlavu, roztiahnutý chvost do vejára a nafúknuté hrdlo. Môže sa pohybovať pomaly, „tancovať“ a občas aj prudko vyskočiť do vzduchu.
Pytačky
Pytačky Hlucháňa tetrova sú fascinujúce a prebiehajú počas jari (marec – máj) na tradičných tokiskách – miestach, kde sa samce (kohúty) predvádzajú a súťažia o samice (sliepky). Hlucháne sa stretávajú na rovnakých tokiskách každý rok, najčastejšie na čistinkách v ihličnatých lesoch.
Každý kohút si vytvára svoje „teritórium“ a bráni ho pred súpermi. Kohúty často medzi sebou bojujú – skáču proti sebe, bijú sa krídlami a zobákom. Víťaz získa možnosť spáriť sa so samicami, ktoré sa zdržiavajú v blízkosti a sledujú zápasy.
Zaujímavosti o tokaní Hlucháňa
Samce sú počas toku veľmi agresívne a môžu napadnúť dokonca aj ľudí, ak sa priblížia.
Niekedy sa stane, že „zbláznený“ Tetrov kohút začne tokať aj mimo sezóny, najmä na jeseň. Tokanie Tetrova hlucháňa začína pred svitaním. Kohúty začínajú spievať a zaujímajú svoje teritóriá.
Keď sa dvaja kohúti stretnú, väčšinou dôjde k boju o územie. Sliepky pozorujú samce a vyberajú si najdominantnejšieho a najvhodnejšieho na odovzdanie génov. Samice sa pária s najúspešnejšími kohútmi, ktorí si vydobyli postavenie.
Tokanisko je miesto, kde hlucháne každoročne predvádzajú svoj tok – teda pytačky a súboje samcov o samice. Je to špecifická oblasť v lese, ktorú si hlucháne tradične vyberajú a používajú ju dlhé roky, niekedy aj desaťročia.
Nachádza sa v starších ihličnatých alebo zmiešaných lesoch, často na horských plošinách alebo v riedkych čistinách. Musí byť tiché a nerušené, pretože hlucháne sú počas toku veľmi citlivé na vyrušovanie. Väčšinou má riedke podrastové porasty, čo umožňuje dobrú viditeľnosť a pohyb samcov pri súbojoch a predvádzanie toku.
Samce sa na tokanisku stretávajú každý rok v období toku (marec – máj). Je to jediné miesto, kde sa samce a samice stretávajú kvôli rozmnožovaniu. Samce si tu vytvárajú hierarchiu. Najsilnejší samec sa pári s viacerými samicami.
Zaujímavosti o teritóriu Tetrova hlucháňa
Teritórium Hlucháňa tetrova (Tetrao urogallus) sa líši podľa ročného obdobia, pohlavia a dostupnosti potravy, ale všeobecne platí, že Samce (kohúty) majú väčšie teritórium ako samice, najmä počas obdobia toku.
Samice (sliepky) sa zdržiavajú v menšom území, hlavne v blízkosti hniezda. Samce potrebujú k svojmu životu 50 až 400 ha (0,5 až 4 km²), samice menej 30 až 200 ha (0,3 až 2 km²). Počas roka sa potreba veľkosti teritória mení.
V čase toku (marec – máj) sa samce sústreďujú na tokanisko, kde súperia o územie a o samice.
V lete (jún – august) samice s mláďatami zostávajú blízko hniezda a samce sa rozptyľujú do širšieho územia.
Na jeseň a v zime (september – február) sa Hlucháne sťahujú za potravou, hlavne do hustých lesov s ihličnanmi, kde sa živia ihličím. Ak je dostatok bobúľ, výhonkov a ihličia, pohyb je menší.
Ak je v oblasti viac hlucháňov, teritóriá sú menšie a viac sa prekrývajú. V zachovalých starých lesoch majú Hlucháne stabilné, menšie územia.
Hlucháň tetrov (Tetrao urogallus) sa v prírode dožíva priemerne 5 – 7 rokov, ale ak má ideálne podmienky a vyhne sa predátorom, môže sa dožiť aj 10 – 12 rokov.
V zajatí, napríklad v chovných staniciach alebo zoologických záhradách, sa Hlucháne môžu dožiť až 15 rokov, keďže nemajú prirodzených nepriateľov a majú pravidelný prísun potravy.
Párenie
Keď si samica vyberie najsilnejšieho samca, priblíži sa k nemu, skloní hlavu a umožní mu kopuláciu. Po párení samec už nemá žiadnu úlohu. Samica sama stavia hniezdo a stará sa o vajcia aj mláďatá.
Hniezdenie hlucháňa
Samica si vyberá skryté miesta v hustých ihličnatých alebo zmiešaných lesoch, často pod kríkmi, pri koreňoch stromov alebo v mladinách. Dôležitá je ochrana pred predátormi a nepriaznivým počasím. Hniezdo nie je zložité – je to plytká jamka vystlaná machom, suchou trávou, ihličím a perím.
Samica znáša 6 až 10 vajec. Vajcia majú žltkastú až hnedú farbu s tmavými škvrnami, čo im pomáha splývať s prostredím. Inkubácia: Trvá približne 26 – 28 dní a o vajcia sa stará len samica. Počas sedenia je mimoriadne nenápadná, aby sa vyhla odhaleniu predátormi.
Mláďatá
Mláďatá sú precociálne (nekŕmivé). Liahnu sa dobre vyvinuté, osrstené a takmer ihneď opúšťajú hniezdo. V prvých dňoch im ako potrava slúži hlavne hmyz, ktorý im poskytuje dôležité bielkoviny na rýchly rast. Neskôr prechádzajú na rastlinnú potravu (ihličie, bobule).
Mláďatá sú veľmi citlivé na počasie (dlhodobé dažde môžu spôsobiť vysokú úmrtnosť) a sú ohrozené predátormi (líšky, kuny, diviaky, dravé vtáky). Samica ich vedie a chráni prvých niekoľko týždňov, kým sa nenaučia dostatočne dobre lietať a samostatne prežiť v lese.
Výskyt na Slovensku
Na Slovensku Tetrov hlucháň žije hlavne v horských oblastiach s rozsiahlymi ihličnatými lesmi, ako sú:
- Tatry
- Nízke Tatry
- Veľká Fatra
- Slovenské rudohorie
- Orava a Kysuce
Tetrov hlucháň patrí medzi kriticky ohrozené druhy, najmä kvôli úbytku biotopu, lesnému hospodáreniu a rušeniu v období toku. Preto je prísne chránený.
Ochrana Hlucháňa je veľmi dôležitá, pretože jeho populácia v mnohých častiach Európy klesá kvôli úbytku vhodného prostredia.
Hlavné hrozby pre hlucháňa
Strata biotopu – ťažba dreva, odlesňovanie a fragmentácia lesov ničia jeho prirodzené prostredie.
Rušenie počas toku – turistika, ťažba dreva a rekreačné aktivity (napr. skialpinizmus) ho vyrušujú v období rozmnožovania.
Predátori – rastúca populácia predátorov (líšky, kuny, diviaky) zvyšuje straty vajec a mláďat.
Zmena klímy – otepľovanie ovplyvňuje druhy rastlín, ktoré tvoria jeho potravu, a mení snehové podmienky dôležité pre prežitie mláďat. V chladných rokoch môže zima a nedostatok potravy spôsobiť úhyn od hladu.
Choroby a parazity – napríklad črevné parazity môžu oslabiť organizmus Tetrova hlucháňa.
Ochrana tokanísk (tokísk)
Tokaniská sú pre hlucháne extrémne dôležité, a preto sa chránia.
Medzi hlavné opatrenia na ochranu Hlucháňov patria:
Zákaz vstupu na tokaniská v čase toku – rušenie (turistika, ťažba dreva) môže spôsobiť, že sa hlucháne z miesta vytratia. Vyrušovanie môže spôsobiť úhyn Tetrova z vyčerpania alebo stresu. V národných parkoch a chránených oblastiach sa obmedzuje ťažba dreva a rušivé aktivity. V niektorých oblastiach sa zakazuje vstup v čase toku (napr. v Tatrách).
Zachovanie starých lesov – je potrebné zachovávať hluchánie stabilné miesta na tok.
Zákaz lovu – Hlucháň je celoročne chránený, jeho lov je zakázaný. V Národných parkoch na Slovensku (napr. Nízke Tatry, Veľká Fatra), sú niektoré tokaniská známe a prísne chránené.
Zlepšovanie životných podmienok – obnova vhodných lesov s prirodzenou skladbou drevín a znižovanie počtu predátorov. Líšky, kuny, jastraby a sovy požierajú vajcia, lovia mláďatá aj dospelé jedince.
Zaujímavosť
Tokaniská sa niekedy využívajú aj na vedecké výskumy a monitorovanie hlucháňov pomocou fotopascí. Ornitológovia sledujú vývoj populácie a skúmajú vplyv rôznych faktorov na jeho prežitie.
Na Slovensku sa ochrane hlucháňa venujú ochranárske organizácie ako sú Štátna ochrana prírody SR, Národné parky a rôzne ornitologické spolky.
Každý z nás môže prispieť svojou trochou k ochrane našich ohrozených druhov.
Pridaj komentár